Nekonečne veľa možnosti.
Človek vidí vždy len určité množstvo riešení. Niekdy len to jedno na ktoré sa práve pozerá a iné si nevie ani predstaviť.
Tým že si človek vie predstaviť len určité množstvo riešení aktuálnej situácie si zároveň vytvára ilúziu, že to čo vidí je všetko čo existuje. Potom keď si to dostatočne v mysli opakuje si vytvorí vlastný systém presvedčení, že svet je miesto s konečným počtom riešení a už len kombinuje riešenia ktoré vidí a pozná. Sám dobrovoľne sa stáva obeťov vlastných presvedčení. Stáva sa obeťou vlastnej obmedzenosti tvorby vlastného života.
Človek ktorý zažil na sebe proces tvorenia nového a uvedomil si ho v mysli. Vytvoril nové riešenie (softvér, kresbu), vytovril novú hmotu (kus nábytku nie podľa šablóny), nové spoločenské alebo rodinné usporiadanie a podobne si zároveň uvedomuje, že obmedzenia v tom čo vytváral vlastne nemal a minimálne počas tvorenia neveril tomu, že obmedzenia sú. Áno nakoniec je vždy zrealizované len konečné množstvo riešení. Stolička je s operadlom lebo bez operadla je to taburetka. Množstvo riešení z ktorých si vyberáme je vždy nekonečný.
Nezabúdajme že si vždy vyberáme čo chceme. Dokonca ja vtedy keď si myslíme že si nevyberáme si vlastne vyberáme že si nevyberáme.
alebo ak chcete čo ste už mnohokrát počuli. "Môžem dostať len to, čo som pripravený prijať"