Svet okolo nás

Svet okolo nás.

Ľudia a ja medzi nich tiež patrím si myslia (sú bytostne presvedčený) že vnímajú svet okolo seba. Pokiaľ zostaneme len na fyzickej úrovni ľudia v skutočnosti vnímajú len veľmi malú časť fyzickej reality. Pre tých čo dávali pozor na fyzike a biologií. Vidíme len viditeľnú časť svetelného spektra a počuteľnú časť zvukového spektra. Keby som ostal len u tohto prirovnania tak su jedinci čo počujú aj 18kHz zvuk tí dokážu rozoznať zvuk z CD/MP3 od gramofónovej platne. Keď budem pokračovať tak kompresia konkrétne mp3 je založená na tom že pokiaľ mám vysoku intenzitu zvuku napríklah 60 dB čo je asi ako rušná ulica potom určite nedokážem zároveň počuť zvuky o intenzite 20 dB co je šepot takže v mp3 je šepot vymazany aj tak ho nemôžem poočuť preto mp3 je stratová kompresia a obsahuje menej dát než originál. Lenže tento princíp platí pre viac menej úplne všetky vnemi a to nie len na fyzickej úrovni. Zopakujem čo som napísal:

  • vnímam len v určitom vymedzenom rozsahu
  • každý človek má iný rozsah v ktorom vníma
  • keď mám intenzívny vnem vtedy jemnejšie vnemi nevnímam na vedomej úrovni


      Keď ľudia spolu komunikujú úprimne predpokladajú že vnímajú svet rovnako. Používajú medzi sebou na kumunikáciu slová, pri tom gestikulujú a zároveň menia intonáciu aj farbu hlasu. Tieto slová v nich vytvoria predstavu a stouto predstavou pracujú. Keď k tomu pridáme ďalšie skreslenie a to aktuálnej émocie ktorá práve vládne v našom fyzickom tele. Pret dostaneme občas dokonca aj opačnú informáciu než bola pôvodne zamýšlaná.
      Nie je to pravda že vnímame rovnako. Zmiermne sa s týmto faktom. Denne vznikajú nedorozumenia a konflikty pretože si namýšlame že ten druhý predsa jasne musí chápať čo ja hovorím. Je veľmi ľahko možné, že tie isté slová dvaja ľudia reagujú úplne opačne. Toto sa stáva hlavne keď sú v komunikácií dvaja úplne opačne emočne naladený.
      Zmierme sa s predstavou že nie je jeden svet a vňom niekoľko miliárd ľudí ale niekoľko miliárd svetov a v každom žije práve jeden človek.
      Keď komunikujete s iným človekom majte na pamäti, že komunikujete s iným svetom. Najlepšie prirovnanie ktoré ma napadlo je že je to iná krajina. Iná krajina má iný jazyk iné zvyky. Keď prídete do inej krajiny a uvedomujete si že je iná správate sa odlišne. Dávate si pozor ako volíte slová ako volíte gestá (v Bulharsku je súhlas krútenie hlavou zľava doprava presne opačne ako u nás). Netreba nič viac len pri prvom náznaku nezrozumiteľnosti spozornieť a čím skôr vykonať v prebiehajúcej komunikácií korektúru.
      Ja sám často na toto zabúdam. Často sa zbadám až potom keď vznikne nedorozumenie je na to viacero spôsobov. Napríklad používať slová pre ktoré je nepravdepodobné dvojzmyselné pochopenie. Robiť kontrolné otázky spätnú vazbu ak ma protistrana spravne pochopila potom by mala na opačnú informaciu reagovat tiež opačne (je to takto áno / je to nejako inak nie).
      Stretol som sa s prirovnaním ktoré je nádherné. Každý je vo svojom svete vo svojom kráľovstve kráľom. Každý skladá sám sebe účty vo svojom kráľovstve. Každý má moc vpustiť ale aj nevpustiť do svojho kráľovstva návštevu. Každý kráľ sám rozhoduje s ktorými kráľovstvami bude komunikovať a aj spolupracovať zdieľať svoje kráľovstvo a ktoré pre neho ako keby ani neexistovali.
      Neexistuje to o čom neviem že existuje toto bezozvyšku platí pre vedomú myseľ. Neexistuje priateľské kráľovstvo pokiaľ si to myslím (namýšľam) že neexistuje potom je môj postoj rovnaký ako keby naozaj neexistovalo. Všetko platí aj naopak myslím si že existuje nepriateľské kráľovstvo tak proti nemu brojím vo svojej mysli.
      Všetko čo som tu popisal pre Vás platí ak veríte tomu že to čo som popísal tak to tak je. Pokiaľ si to nemyslíte (nenamýšlate si) potom nič pre Vás neplatí. Ste v inom kráľovstve kde neplatí zákon odrazu. Máte pocit že si protirečím. Vôbec nie kde neexistuje žiadny predmet nie je sa od čoho odraziť. Použijem jednu moju vlastnosť, ktorú mám a ktora je dosť nezvyklá. Ja sa neviem uraziť. Je to ako niečo také ako keby som bol na urážky hluchý. Takže môžete mi posielať ake koľvek urážky ja ich neprímam (nepočujem). Poviete si to je fajn aj to chcem. Vo svete je rovnováha a pre mňa to platí tiež to že nepočujem to nie je to iste ako že som nemí takže ja zvuky vydávam slová vyslovujem a ja druhých môžem uraziť a dokonca mi to ide celkom dobre pretože som hluchý k urážkam veľmi ľahko viem uraziť iných. Čo je ešte horšie ja si to neuvedomujem že som urazil vidím, že sa opačná strana chová pre mňa nezrozumiteľne ale ja si to neuvedomujem. Pokiaľ prídete na návštevu do môjho kráľovstva tak si hru na urážky so mnou nezahráte - teda ešte ináč môžete si ju zahrať ale bude to veľmi nerovná hra budete ju hrať len sami zo sebou.
      Nevadí že vopred neuvedomujete to čo som tu popisal. Stačí, že si to uvedomíte počas komunikácie, keď bude viaznuť komunikácia. Sú svety iných ľudí, ktorý majú farby a iných ktorý farby nemajú. Sú svety kde je len tma. Sú svety ľudí, ktoré sa tešia z pohybu a sú svety v ktorých sa kráľ vôbec nepohybuje.
      Nevadí že si neviete svet iného kráľovstva predstaviť to nie je cieľom. Cieľom je žiť živoť vo svojom kráľovstve. Tešiť sa zo stavu vlastného kráľovstva a potom nie je problém zdieľať radosť s inými kráľovstvami s inými svetmi.
 A: Ja si neuvedomujem nič z  toho čo som tu popisal je to dosť dobre možné pretože sa pohybujete v inej časti vlnovej dĺžky.
 B: Ja vo všetkom súhlasím  len by som o povedali úplne inými slovami. Rovnako je dosť dobre možné.

a teraz si predstavte že človek A:  sa s človekom B: má dohodnúť čo bude zajtra na obed. Obaja majú rovnaký cieľ (dokonca si predstavte že obaja majú radi guláš a zároveň si predstavte že obaja ho vedia navariť)  len jeden je bulhar a druhy slovák.